Každý človek, ktorý sa zaoberá myšlienkami o šťastí si musí v prvom rade odpovedať na základnú otázku :

Chcem skutočne moje vnútorné šťastie, alebo mi stačí všeobecné šťastie komunity, v ktorej žijem ?

Pokiaľ je odpoveď, že mi stačí „všeobecné“, potom netreba veľa o tom rozmýšľať, stačí jednoduchým spôsobom prijať tie modely, ktoré nám ponúka okolie a jednoducho sa podľa toho správať v praxi. Pokiaľ je však vaša odpoveď taká, že chcete skúsiť zažiť skutočné šťastie, potom je nevyhnutné nájsť si nejaký čas a pokojné miesto, najlepšie niekde v príjemnom parku, a tam sústrediť svoje myšlienky na rozhovor so svojim podvedomím, lebo len tam nájdete odpoveď na otázku :

Aké sú moje pocity, nezávislé na tom, čo si myslia iní, keď si predstavím v mysli slovo šťastie ?

2016-01-04-1451880335-5503640-thedailyhabitsofsupremelyhappypeopleNetreba sa ponáhľať s odpoveďou a nie je dobré nechať sa niečím ovplyvňovať, ako sú otázky, koľko by to stálo, je to pre mňa reálne dosiahnuť a pod. V prvej fáze by sme sa mali nechať unášať svojimi snami čo najslobodnejšie a čo najpríjemnejšie. Až v druhej fáze, keď budeme vnútorne spokojní s výsledkom svojho pozorovania, môžeme porovnať svoje predstavy o šťastí s realitou v našom živote. Dôležitým faktom je v tejto chvíli si uvedomiť, že ani vtedy, ak sa nám zdá uskutočnenie našich snov akokoľvek nereálne, ani vtedy sa s tým nemusíme zaťažovať, lebo naše podvedomie má obrovskú silu a vie veľa vecí v praxi zmeniť už len tým, že na to sústredene myslíme.

Nie každý človek má rovnakú aktuálnu silu svojho podvedomia, ale každý človek môže túto schopnosť zvyšovať pravidelným tréningom a tiež absolvovaním procesu transformácie vedomia pod vedením vhodných terapeutov.

Každý človek je iný !!!

Každá bytosť môže mať aj iné predstavy o svojom skutočnom šťastí. Niektorí ľudia tvrdia, že duchovné šťastie je viac, ako materiálne, ale pokiaľ to tvrdia všeobecne, že to platí pre všetkých, potom sa mýlia, lebo pre človeka, ktorý má v podvedomí vnútorne nastavené materiálne šťastie, potom takéhoto človeka budeme zbytočne nútiť pracovať na tom aby získal duchovné hodnoty a cítil sa pritom šťastným. Rovnako ak je niekto altruista, potom jeho šťastím bude tráviť čas s inými ľuďmi, ktorých má rád a keď je človek egoista, tak sa bude lepšie cítiť sám.

Predtým než človek začne pracovať na naplnení svojho sna o šťastí, musí si uvedomiť, že ide o paradoxný jav. V praxi to znamená, že najväčším šťastím je to, že získame niečo, čo nemáme.

Najskôr teda musí byť neuspokojená potreba a až potom príjemný pocit z jej naplnenia. Čím väčší nedostatok, tým lepší pocit keď ho naplníme. Po jeho uspokojení však už neplatí, že čím viac, tým lepšie.

Keď si v duchu definujeme, čo nás robí šťastnými, je nevyhnutné povedať si aj to, koľko tejto veci nás urobí šťastnými, lebo existuje pásmo dobrého šťastia.

Ako príklad môžeme použiť čas, ktorý venujeme človeku, ktorého máme radi. Ak zistíme, že pre neho je príjemné že s ním trávime 2 hodiny denne, potom ak tento čas prekročíme, bude ho to obťažovať, a keď ho nenaplníme, bude to pociťovať ako nedostatok lásky z našej strany.

Priamo úmerne nám potom bude tieto pocity vracať, čo sa samozrejme prejaví na našom vlastnom pocite šťastia.

Z tohto hľadiska môžeme ľudí rozdeliť do 2 skupín.

  • prvá skupina sú neúmerní egoisti, t. j. ľudia ktorí nám dávajú príliš málo lásky, lebo zle odhadli jej množstvo smerom pod optimálne pásmo.
  • druhá skupina sú prílišní altruisti, t. j. tí ktorí tiež neodhadli množstvo akurát iným smerom.

 

Tieto dve skupiny nie sú pre nás zlé, lebo ich úmysel je dobrý, len neodhadli správne množstvo pozornosti.

A čo na záver?

Šťastie je frekvencia, vnútorná nefalšovaná emócia, ktorá keď preniká telom, plesá aj duša. Je to stav, kedy oči žiaria, srdce skáče, rozdávate úsmev, máte potrebu to každému povedať, preniesť aspoň kúsok na kamaráta. Ozajstné šťastie šľahajúce z duše sa nedá chytiť, no keď príde nakazíte tým ostatných. Ja vám želám žiť touto emóciou stále, násobiť ju dennodenne úsmevom a vďačnosťou 🙂